Články o histórii    Ženy – bojovníčky v 17. storočí

Ženy – bojovníčky v 17. storočí

 

Z histórie poznáme viacero mien žien – bojovníčok. Boadicea, ktorá v Británii bojovala proti Rimanom, Hetha, Visna či Vebiorg, ktoré viedli podľa vikingských ság vojenské oddiely, Jehanne la Pucelle (známa skôr ako Jana z Arku)... Nás však zaujíma 17. storočie. Aj to je plné príbehov žien, ktoré sa chopili zbrane – či už z nutnosti, alebo ako profesionálne bojovníčky.

Počas nepokojného 17. storočia (30-ročná vojna v Európe, občianska vojna v Británii...) ženy pri viacerých príležitostiach bránili majetok pred rabujúcimi armádami. Takou bola napríklad Madame de Saint-Baslemont de Neuville v roku 1634, či Blanche, Lady Arundel, ktorá počas anglickej občianskej vojny bránila hrad Wardour šesť týždňov proti parlamentným jednotkám (1643). V tom istom roku, ale v „druhom tábore“ zas Lady Brilliana Harley odmietla vydať svoj domov, hrad Brampton, kráľovským jednotkám a sedem týždňov ho bránila.

Ženy však bojovali aj regulárnych armádach. Podľa dobových správ boli v škótskej armáde, ktorá v roku 1644 pochodovala na Newcastle aj „ženy, ktoré stáli z modrými čiapkami pri mužoch“ ako regulárni vojaci. Anglický kráľ Karol I. dokonca vydal počas občianskej vojny vyhlásenie, ktorým zakazoval ženám v armádach nosiť mužské oblečenie. Jeho manželka, kráľovná Henrietta Maria, sa aktívne zapojila do bojov. Lady Ann Cummingham viedla jazdeckú jednotku mužov a žien v bitke pri Berwicku, 5. júna 1639 a keď v roku 1645 zajali parlamentné sily blízko Nottinghamu rojalistického dôstojníka, ukázalo sa, že je to žena.

Vďaka spisovateľovi Danielovi Defoe je detailnejšie je popísaný osud „Matky Ross“, ktorá spolu s viacerými ženami bojovala v dragúnskom oddiely v anglickej armáde. Najprv sa vydávala za muža, neskôr už otvorene ako žena. Christian Ross bola pôvodne ženou Richarda Welsha. Ten sa jedného dňa v Dubline hrozne opil a ešte horšie bolo prebudenie – bol v Holandsku, naverbovaným pešiakom regimentu jeho veličenstva anglického kráľa Williama III. Christian sa údajne zo žiaľu nad stratou manžela prezliekla za muža a dala naverbovať do anglickej armády.

Známe sú aj príbehy žien – duelantiek. V roku 1707 odpustil francúzsky kráľ Ľudovít XIV. trest herečke  Mademoiselle La Maupin, ktorá vyzvala na súboj a zabila hneď niekoľkých mužov. Madame de Saint-Belmont sa zas prezliekla za muža a vyzvala na duel jazdeckého dôstojníka. Ten ignoroval jej list, v ktorom sa sťažovala na jeho nezdvorilosť.

Ženy sa niekedy chopili zbraní aj z menej „vznešených“ dôvodov. Mary Firth, známa tiež ako Moll Cutpurse alebo The Roaring Girl, bola známou postavou anglického podsvetia 17: storočia. (Jej prezývka „Cutpurse“ má údajne dva významy: v doslovnom preklade „odrezať mešec“ naznačuje, že bola zlodejkou, prenesene zas znamená, že svojim mužským súperom odrezávala omnoho cennejší „miešok“.) Obliekala sa ako muž a živila sa drobnými krádežami, hraním v divadle a ako pasák (nie len mladých prostitútok, ale aj mužov, ktorých „sprostredkovávala“ ženám z vtedajšej strednej triedy). Viac krát bola odsúdená za krádeže, prostitúciu a galejam unikla len vďaka vysokému úplatku (údajne 2000 libier).

Asi najzaujímavejší je príbeh Cataliny de Erauso (1592 - 1650), známej ako La Monja Alférez (mníška-poručík). Mnoho z jej príbehu je pravdepodobne legendou, základ je však reálny. Catalina de Erauso sa narodila v Baskicku. Jej rodina ju poslala do kláštora, no ona tesne pred zložením sľubu ako štrnásťročná ušla a prezlečená za muža sa dostala až do mesta Bilbao. Preplavila sa do Južnej Ameriky kolonizovanej Španielskom a tam sa stala vojakom pod menom Alonso Díaz Ramírez de Guzmán. V bojoch si vyslúžila povesť odvážneho vojaka, hráča a bojovníka. Jej vojenská kariéra vyvrcholila vymenovaním za poručíka. Nevyhýbala sa ani duelom a zabila v nich vraj desiatky mužov, vrátane vlastného brata. Kvôli svojmu dobrodružnému životu bola niekoľko krát odsúdená na smrť, vždy sa jej však podarilo uniknúť. Prvý krát priznala že je ženou až po zranení po jednom boji v Cuzcu, ktoré vyzeralo byť smrteľné. Za niekoľko mesiacov však vyzdravela a pokračovala v dovtedajšom živote.

Neskôr, aby unikla problémom, sa priznala biskupovi a na jeho naliehanie vstúpila do konventu. Jej príbeh sa rozšíril a keď sa v roku 1624 vrátila do Španielska, bola známou osobou. (V roku 1625 napísal Juan Pérez de Montalván hru „Comedia famosa de la monja Alférez“ a nasledovali ďalšie.) Neskôr odišla do Ríma a cestovala po Taliansku a pápež Urban VIII jej udelil špeciálny dišpenz – povolenie nosiť mužské šaty. V roku 1645 opäť odišla zo Španielska, tento krát do Mexika, a živila sa ako vodička mulíc pri meste z Veracruz. Umrela v roku 1650.

(rd)

Informácie týkajúce sa 17. storočia možno nájsť v knihách:

Women All on Fire: Women of the English Civil War - Alison Plowden - Sutton Publishing (1998) – linka

Female Tars - Suzanne Stark – Pimlico (1998) - linka

Duel, a History of Duelling - Robert Baldick - Spring Books (1965) - linka

Women and the Military: Over 100 Notable Contributors, Historic to Comtemporary - John Patrick Dever, Maria C. Dever - Mcfarland & Co Inc Pub (June 1994) - linka

Women Soldiers: Images and Realities - Elisabetta Addis, Valerie E. Russo (ed), Lorenza Ebesta (ed.) - Vhps Distribution (1994) – linka

Women Warlords: An Illustrated Military History of Female Warriors - Tim Newark - Blandford Pr (1991) – linka

Women Warriors: A History - David E. Jones - Potomac Books Inc (2002) – linka

Soldier and A Woman, A: Women in the Military, Women and Men in History Series - Gerard J. DeGroot – Longman (2000) – linka

Informácie zhŕňa napríklad stránka „living history“ skupiny Lothene z Edinburgu

17 / 1 / 2012

Výsledky turnaja Havranov 2012
Ďalší turnaj je úspešne za nami. Víťazom gratulujeme, všetkým účastníkom ďakujeme. A tešíme sa na stretnutie o rok. [Zobraziť článok]

12 / 12 / 2011

Havraní turnaj 2012
Pozývame vás na tradičný turnaj Havranov, ktorý sa uskutoční 14.1. 2012. [Zobraziť článok]

5 / 9 / 2011

Nábor nových členov 2011
SHŠ Corvus Arma otvára v septembri, októbri a novembri nábor nových členov. [Zobraziť článok]