Články o histórii    Opevnené kostoly na Slovensku (1)

Opevnené kostoly na Slovensku (1)

 

 

VZNIK OPEVNENÝCH KOSTOLOV

Prvé opevnené kostoly na našom území máme doložené už z 11.storočia, rozmach ich výstavby prichádzal najmä v súvislosti s tatárskymi a tureckými vpádmi protihabsburgskými vojnami ale i menšími nepokojmi medzi feudálmi. Prvé dochované opevnenia datujeme do konca obdobia gotiky a začiatku renesancie a v 18.storočí zase pozorujeme búranie múrov a opevnení z dôvodu straty ich účelu. Daná téma sa nedá presne časovo obmedziť najmä pre problematické datovanie a nie vždy historicky doložené doklady. Pokúsil som sa podať prehľad o niektorých významných  a zaujímavých opevnených kostoloch na našom území, ktorý však pre šírku problematiky a ťažkú dostupnosť materiálov nie je  úplný.

Jednou z hlavných príčin, ktorá dala podnet k budovaniu rozsiahlych fortifikačných zariadení boli nepokoje ktoré často vyústili do vojenských konfliktov a taktiež nepriateľské nájazdy ohrozujúce našu krajinu.

Okrem svetských fortifikačných zariadení , ktorými boli napríklad mestské hradby alebo hradobné pevnosti, sa hlavne na vidieku budovali opevnené kostoly. Budované boli aj v mestách ktoré nemali možnosť zabezpečiť svoju ochranu hradbou a mohli sa stať terčom nepriateľa.

V týchto oblastiach bola  budova kostola najpevnejšou stavbou a ona jediná sa mohla stať dobrým útočiskom pre obyvateľstvo prípadne i pre vojsko.

Bolo to práve obyvateľstvo ktoré najviac doplácalo na vojny a nájazdy Tatárov a Turkov, meštianstvo predovšetkým v banských mestách.

Budova kostola sa stavala priamo v sídlach prípadne v ich blízkosti, často vo vyvýšenej polohe/vyplývalo to skôr z ideologických dôvodov než z zo strategických.

Pojem „kostol“ sa odvodil z latinského slova „castellum“ ktoré označovalo mohutnú kamennú budovu. Kostoly v minulosti neboli budované  ako pevnosti hoci mali na to veľa predpokladov. Hrubé múry vyplývajúce z vtedajších stavebných znalostí, úzke okná ako ochrana pred poveternostnými vplyvmi, šikmé ostenia kvôli lepšiemu presvetleniu a veža ako kompozičný symbol božieho domu.

ČASTI FORTIFIKÁCIE

Bežným prvkom opevnenia kostola bol múr. Obkolesenie kostola bolo zväčša nepravidelné oválneho pôdorysu v neskoršej dobe symetrické štvorcového pôdorysu. Múry sa mohli vyvíjať zosilnením pôvodného múra ktorý obkolesoval priľahlý cintorín, alebo ako úplne nový prvok obrany. Múry mohli dosahovať priemer niekoľkých metrov. Ako stavebný materiál sa používal spravidla kameň, a to na všetky časti opevnenia. Druhovo sa líšil podľa oblasti v ktorej sa ťažil. Najčastejšie to bol kameň lomový. Múry mohli byť omietané. Na vrchole sa vyhotovovalo cimburie/mohlo byť aj drevené/ neskôr aj strieľne.

Ďalším prvkom ktorý dopĺňal obranu boli opevnené veže. Umiestnené boli ako nárožné alebo vystupovali z tela múru v jeho priamej časti. Často bola veža vyhotovovaná priamo nad bránou. Veže mali v obrane kostola prvoradý význam. Zriedkavejšie môžeme nájsť aj „masívnejšie“ bašty .Tie mohli dosahovať niekoľko poschodí so strieľňami na chladné alebo palné zbrane. Neskôr slúžili v obrane ako delové postavenia.

Na múr sa nezriedka viazala vodná priekopa. Obkolesovala ho po obvode mohol byť na ňu napojený hlinený val a drevená palisáda.

Priekopa bola preklenutá pevným alebo padacím mostom, a v brána mohla byť osadená padacia mreža.

Napriek nesúhlasu cirkevných predstaviteľov bolo často nevyhnutné urobiť zásah priamo do samostatného kostola. Príkladom môže byť kostol Panny Márie v Liptovskej Mare, alebo kostoly v Kremnici a Bzovíku ktoré kvôli fortifikačnej úlohe úplne stratili kultovú funkciu.

ÚPRAVY VEŽÍ KOSTOLOV

Dobrú pozorovateľnosť mesta  a okolia, potrebnú najmä vo vojnových časoch, umožňovali početné nadstavby a úpravy veží kostolov. Takto dostala ochodzu na kamenných konzolách veža kostola Svätej Kataríny v Kremnici, , Svätého Michala archanjela v Skalici a ďalšie. Pôsobivý komplex vytvára areál kostola Svätého Michala archanjela v Lančári, ktorý bol postavený v renesancii na mieste staršieho gotického objektu a obohnaný múrom. Veža je z druhej polovice 16.storočia.

Významným identifikačným prvkom renesančnej architektúry sú štítkové atiky. Pôvodne gotické veže boli nadstavované a obohacované o tento malebný prvok najmä v oblasti spišskej renesancie. Výtvarne pôsobivým príkladom je nadstavba veže kostola v Kežmarku, ktorá dostala kamennú pavlač v roku 1525 a po stavbe zvonice v roku 1589-91 aj štítkovú atiku. Ďalšími príkladmi sú napr. kostol Panny Márie vo Svinii, kostol v Chmiňanoch, Granč-petrovci, Harakovciach a Červenici.

 

V druhej časti popíšeme detailnejšie niektoré príklady slovenských opevnených kostolov

Tomáš Hullman - Kraken

Suvisiace clanky:

Opevnené kostoly na Slovensku (2)

2 / 10 / 2007

Prijímame nových členov
Nábor nových členov SHŠ Corvus Arma - Havrani z Bratislavy sa uskutoční počas septembra a októbra 2010.[Zobraziť článok]

7 / 7 / 2009

Skladba mestskej hotovosti na začiatku 17. storočia
Článok popisuje skladbu vojenských jednotiek na začiatku 17. storočia a vývoj používania jednotlivých druhov zbraní.[Zobraziť článok]

25 / 3 / 2009

Účinnosť bodov a sekov
Snaha o objektívnosť turnaja v historickom šerme kordom naráža na minimálne dve zásadné prekážky. Pozornosť a objektívnosť rozhodcov v tomto prípade nebudeme riešiť. Zamerajme sa na otázku účinnosti zásahov – kedy sa môže bod či sek považovať za „zásah“ a dokedy je to len priloženie čepele či neškodný škrabanec?[Zobraziť článok]