Články o histórii    Krátka história kolieskových pištolí

Krátka história kolieskových pištolí

Atentátnik, čakajúci na koni v húštine, si všimol blížiacu sa obeť – bol ňou François, duc de Guise, zvaný tiež „Zjazvená tvár“, líder ultrakatolíckej frakcie v náboženskej vojne, ktorá postupne trhala Francúzsko. Písal sa rok 1563. Vrahova zbraň, pištoľ s kolieskovým zámkom, bola vo Francúzsku notovou, známou len 12 rokov. Keď Guise a jeho traja spoločníci prechádzali pomedzi dva veľké orechy, atentátnik, francúzsky kalvinista, vycválal za nimi, vytiahol pištoľ a z tesnej blízkosti strelil šľachticovi do chrbta. Zranenie bolo smrteľné.

 

 

Bol to prvý verejne známy atentát spáchaný pištoľou. Súčasne bol znakom toho, aké nebezpečenstvo predstavuje nový vynález pre právo a poriadok. Štandardné vojenské palné zbrane tej doby – arkebúzy či muškety s luntovým zámkom, boli veľké, ťažké, na ich manipuláciu boli potrebné obe ruky. Pre zločincov boli absolútne nevyhovujúce. No pomerne malá pištoľ s kolieskovým zámkom mohla byť bezpečne vopred nabitá, dala sa ľahko skryť pod plášť, a na výstrel stačila jedna ruka.

To bolo tiež príčinou prvých pokusov o kontrolu prachových palných zbraní. (Pravdepodobne prvým, a samozrejme neúspešným, pokusom o reguláciu použitia palných zbraní bolo rozhodnutie Druhého lateránskeho koncilu počas pápeža Inocenta II (rok 1139), ktorý zakázal používanie kuší proti kresťanom.) V roku 1517 cisár Svätej ríše rímskej Maximilián I. zakázal výrobu a vlastnenie „samočinných strelných zbraní, ktoré sa sami zapaľujú“ – čo môže znamenať len pištole s kolieskovým zámkom. V 20. a 30. rokoch 16 storočia nasledovalo niekoľko talianskych štátov, a v roku 1537 silno obmedzil právo vlastniť pištole aj anglický kráľ Henrich VIII (sám bol ich veľkým zberateľom). Nasledovali pokusy ostatných európskych panovníkov, všetky rovnako neúčinné.

Pôvod pištole s kolieskovým zámkom je sporný. Vynález sa niekedy tradične prisudzoval Nemcovi Johannovi Kiefussovi z Norimbergu, ktorý mal prvú pištoľ zostaviť v roku 1517. To však nie je možné, pretože Kiefuss žil o asi sto rokov neskôr a existujú aj staršie referencie na existenciu pištolí. Skupina odborníkov pripisuje vynález Leonardovi da Vinci – jeho kresby mechanizmu kolieskového zámku pochádzajú z polovice 90. rokov 15. storočia, alebo z prvého desaťročia 16. storočia (presné datovanie je sporné). Viaceré znaky však naznačujú, že skutočným vynálezcom bol neznámy nemecký mechanik – kresba z knihy o nemeckých vynálezoch, datovanej do 1505, a odvolanie sa na kúpu kolieskovej pištole v Rakúsku v roku 1507. A hoci bol mechanizmus kresadlového zámku vymyslený približne v tejto dobe, nerozšíril sa, a tak ostal kolieskový zámok do polovice 17. storočia prakticky jediným mechanizmom používaným na pištoliach.

François, duc de Guise

Pištoľ si však čoskoro našla uplatnenie nie len pri politických vraždách a lúpežných prepadoch, ale aj na bojisku. Ľahkou manipuláciou a pomernou účinnosťou sa stala ideálnou zbraňou ťažkej jazdy, u ktorej v mnohých prípadoch vytlačila kopiju. Už koncom 15. storočia sa vytvárali jednotky arkebúznikov – jazdeckých strelcov z arkebúz, ktorí v niektorých prípadoch dopĺňali jazdcov používajúcich kuše. Niektorí z nich boli schopní strieľať z arkebúz dokonca priamo z chrbta koňa, vzhľadom na veľkosť a váhu zbrane to však bola komplikovaná operácia. Od polovice 16. storočia sa takéto jednotky stále viac rozširovali, neskôr sa z nich vyvinuli dragúnske oddiely.

Masové používanie prachových palných zbraní u jazdy však umožnili až spomínané kolieskové pištole. V polovici 16. storočia sa stali u moderných európskych armád štandardnou súčasťou výzbroje jazdy. Nový typ jazdca, chránený brnením, sa v prvej fáze útoku spoliehal na dve masívne pištole nosené pri sedle, a niekedy aj tretiu, zastoknutú do sáry jeho pravej čižmy. Pištole mali oproti kopijam výhodu – väčší dosah (hoci dostrel bol na dnešné pomery krátky), silnejší psychologický efekt na súpera, na krátku vzdialenosť smrteľnejší účinok, ľahšie sa nosili, a v prípade núdze sa dali použiť aj v blízkom boji ako kyjaky.

Výmena kopije za pištole mala vplyv aj na taktiku jazdy. Prvé jednotky jednotne vyzbrojených jazdcov s pištoľami sa objavili okolo roku 1545 v Nemecku. Kvôli farbe zbroje boli známe ako „čierni jazdci“. Oni a ich nasledovníci vytvorili nový štýl jazdného boja s pravidelnými formáciami, koordinovanými manévrami a špecifickým spôsobom útoku (caracolla). Na bojisku vytvárali takýto jazdci formácie s približne 15-16 radmi. Pri útoku oddiel v určitej vzdialenosti od nepriateľa zastal a potom každý rad postupne vycválal k nepriateľovi na dostreľ pištoľou a po vystrelení odcválal na koniec formácie, aby sa opäť zoradil a nabil. Takýto manéver si vyžadoval dlhý tréning a perfektnú disciplínu.

Koliesková pištoľ však mala aj svoje slabé miesta. Ak bola ponechaná natiahnutá príliš dlho, pero sa mohlo oslabiť a výstrel zlyhať. Dokladá to prípad generála parlamentnej strany v anglickej občianskej vojne Edmunda Ludlowa z roku 1645, ktorý nechal svoj pár kolieskových pištolí natiahnutý po celú noc a pri útoku skoro ráno boli nefunkčné. Pištole vyžadovali aj stálu údržbu - koliesko sa zvyklo pokryť vrstvou zvyškov po horení, na tú dobu zložitý mechanizmus zapaľovania prachu sa mohol pokaziť, v panvičke mohli ostať zvyšky nezhoreného pušného prachu. Zložité bolo aj samé nabíjanie pištole prachom. Z bezpečnostných dôvodov väčšina strelcov používala radšej menšie množstvo prachu, čo ale znižovali účinnosť streľby. V opačnom prípade zas mohli byť dôsledky tragické (samozrejme pre strelca). V roku 1582 sa pokúsil katolícky atentátnik zabiť Viliama I. Oranžského. Nadmerne nabitá pištoľ mu však vybuchla v ruke, odtrhla palec, a tak nemohol použiť ani dýku, ktorú mal ako „zálohu“. Výbuch síce spálil Viliamovi bradu a vlasy, no nezabil ho. (O dva roky mal monarcha menej šťastia – šikovnejší atentátnik ho zavraždil strelou do brucha z trojhlavňovej pištole.)

Tieto čiastkové nevýhody však nezastavili šírenie pištolí, a to ako v „civilnom živote“ tak v armáde. Opäť obnovili účinnosť jazdy v čase, keď ju z bojísk vytáčali pechotné jednotky s dlhými pikami a mušketami.

(rd)

Článok vznikol kompiláciou rôznych zdrojov, najmä však na základe článku „The Wheel-lock Gun“ od Thomasa F. Arnolda, uverejneného na jeseň 1995 v Military History Quarterly

17 / 1 / 2012

Výsledky turnaja Havranov 2012
Ďalší turnaj je úspešne za nami. Víťazom gratulujeme, všetkým účastníkom ďakujeme. A tešíme sa na stretnutie o rok. [Zobraziť článok]

12 / 12 / 2011

Havraní turnaj 2012
Pozývame vás na tradičný turnaj Havranov, ktorý sa uskutoční 14.1. 2012. [Zobraziť článok]

5 / 9 / 2011

Nábor nových členov 2011
SHŠ Corvus Arma otvára v septembri, októbri a novembri nábor nových členov. [Zobraziť článok]