Články o histórii    Duely – časť prvá

Duely – časť prvá

 

„Často krát sa stáva, že medzi vojakmi a džentlmenmi cti a pôvodu vyvstanú nezhody a hádky, ktoré (ak ich nemožno vyriešiť a urovnať právom, učenosťou ani presviedčaním) musia byť rozhodnuté, a pravda v nich musí byť zistená, zbraňami a bojom.“

Vincentio Saviolo

Duel možno definovať ako súboj s vopred dohodnutými podmienkami, s ktorými súhlasili všetci zúčastnení, medzi dvoma rovnako početnými stranami, s použitím identických (alebo aspoň ekvivalentných) zbraní a zbroje, ktorého cieľom bolo vyriešiť spor týkajúci sa cti jednej zo zúčastnených strán. Predpokladalo sa, že Boh dá víťazstvo tej strane, ktorá si to najviac zaslúži. Súdobé texty obsahujúce pravidlá duelov (a učebnice techniky šermu) však jasne ukazujú, že si už vtedy ľudia jasne uvedomovali, že Boh dával víťazstvo predovšetkým tomu, kto bol zručným šermiarom.

Boží súd, turnaj, duel

Za miesto zrodu duelov býva považovaná renesančné Taliansko. Hoci boje medzi jednotlivcami, ktorými sa mali riešiť osobné spory (vrátane sporov, v ktorých šlo o „česť“) boli aj súčasťou sveta stredovekej šľachty, duel ako ho poznáme dnes sa sformoval v 16. a 17. storočí. V tom čase boli v Taliansku kodifikované, a postupne rozšírené do zvyšku Európy, doktríny cti, ohrozenia cti, správnych spôsobov reakcie, pravidiel boja, a dosiahnutia satisfakcie (pozri napr. David Quint: Duelling and Civility in the Sixteenth Century Italy). Pravidlám duelu sa venovali aj mnohé z „príručiek šermu“, ktoré boli v tom čase vydávané najmä v Taliansku.

Duely sa vyvinuli zo starších foriem ritualizovaných bojov medzi jednotlivcami, alebo skupinami, ktorých cieľom bolo v niektorých prípadoch riešenie osobných sporov – turnajov a najmä božích súdov. Tie boli jedným zo spôsobov, akým sa podľa stredovekého práva mohli riešiť spory o majetok, či dokonca trestnoprávne prípady. Na rozdiel od toho bola jedinou prípustnou príčinou duelu česť. Rozdielne bolo aj právne postavenie. Zatiaľ čo boží súd bol jednou z inštitúcií stredovekého práva, duely sa stávali v 16. a 17. storočí pololegálne až ilegálne. V prvom období ešte mohol vyzývateľ požiadať panovníka o pridelenie miesta a času, a boj sa odohrával za prítomnosti suveréna (resp. jeho zástupcu) a divákov. Postupne ich však začali zákony zakazovať, a hoci často krát neboli previnilci stíhaní, resp. im bol uložený len mierny, alebo symbolický trest. Tvrdé tresty boli výnimočné (v období vlády Ľudovíta XII bol za účasť na ilegálnom duely popravený Comte de Bouteville aj jeho sekundant Comte de Chapelles). Až do 19. storočia však mohli duelanti urodzeného pôvodu väčšinou počítať so zhovievavým prístupom a pochopením verejnosti. (pozri napr. Gary Spechko: Dueling: It's Form and Acceptance in Early Modern France).

Jedným z faktorov, ktoré sa podieľali na formovaní „duelu“, bol vývoj vojenstva. Masovejšie využívanie delostrelectva, a najmä ručných palných zbraní, vytláčalo z bojísk ťažko obrnených rytierov (obrazom doby je smrť slávneho francúzskeho rytiera Bayarda, o ktorom ešte budeme písať – nepriniesol ju meč iného urodzeného rytiera, ale anonymná guľka z arkebúzy). Bitky sa menili zo súbojov individuálnych rytierov na strety organizovaných formácií, v ktorých hrala dôležitú úlohu pechota. So značnou dávkou zjednodušenia možno povedať, že osobná odvaha bola nahrádzaná taktikou. Duely do istej miery tento vývoj sledovali – z jazdeckého boja v brnení sa vyvinul peší šermiarsky súboj rapierom, bez zbroje. Udržiavali si však rytiersku nostalgiu, rituály, a aj ich prostredníctvom sa stredoveký obraz „dobrého rytiera“ premieňal na „správneho džentlmena“.

Z politického hľadiska súvisí rozšírenie duelov aj s rozvíjajúcim sa absolutizmom, najmä v krajinách ako Francúzsko a Anglicko (pozri napr. Gary Spechko: Dueling - Noble Resistance to the Establishment of Absolutism in France). Duel bol pre šľachtu žiarlivo stráženým symbolom práva riešiť osobné spory mimo „bežných“ zákonov – teda mimo suverénnej moci monarchu.

Vec cti

Duel bol vysoko ritualizovanou formou riešenia sporov o česť. V období, na ktoré sa budeme zameriavať (15.-17. storočie) bol prakticky vyhradený aristokracii, s oslabením politického a spoločenského postavenia šľachty a rastom nových sociálnych skupín sa rozšíril všeobecne medzi členov „politických a kultúrnych elít“. Neznamená to, že by iné spoločenské skupiny neriešili svoje spory o česť násilne, vrátane použitia rôznych zbraní. Hoci vrchnosť už od 16. storočia stíhala výkon práva na vlastnú päsť, násilná reakcia na verejnú urážku bola považovaná za samozrejmý spôsob, ako obnoviť česť. Dokladajú to aj dochované rozsudky – ak nedošlo k ťažkému ublíženiu na zdraví, či smrti, trest sa väčšinou obmedzil na peňažnú pokutu. (pozri napr. Richard van Dülmen: Bezectní lidé. O katech, děvkách a mlynářích. Nepočestnost a sociální izolace v raném novověku.) Takéto bitky však nemožno považovať za duely – z hľadiska definície i spôsobu, akým boli súčasníkmi vnímané (čo malo vplyv na následné (ne)stíhanie účastníkov duelu, atď.).

Spoločenskú funkciu duelov je možné vysvetliť ako spôsob investovania do sociálneho kapitálu (pozri napr. Douglas W. Allen a Clyde G. Reed: The Duel of Honor: Screening For Unobservable Social Capital, in: American Law and Economics Review, Volume 8, Number 1, Pp. 81-115). Tento sociálny kapitál – vo forme „dobrého mena“, či „cti“ – bol v rannonovovekej spoločnosti veľmi dôležitý. Keďže napríklad menovania do služieb panovníka (čo bola cesta k politickej moci a majetku) v tom čase prebiehalo prostredníctvom patronátu, sociálny kapitál bol dôležitý pre podporu politických transakcií. Funkcie súčasnej profesionálnej byrokracie (minimálne jej horných vrstiev) a politických elít zastávali „muži s dobrým menom“. Na jeho získanie bol samozrejme potrebný správny pôvod, do istej miery schopnosti, no predovšetkým pripravenosť brániť svoje meno, česť.

Česť v rannom novoveku

„Česť“ nebola v rannonovovekej spoločnosti niečím vyhradeným pre aristokraciu. „Dobrá povesť“, bezúhonnosť, bola cenná pre mužov a ženy rôznych spoločenských vrstiev. Dokonca aj príslušníci povolaní, ktoré boli považované za nečestné ako také (mlynári, kati, šarhovia a pod.) bránili svoju osobnú česť, dobré meno. (pozri napr. Richard van Dülmen: Bezectní lidé. O katech, děvkách a mlynářích. Nepočestnost a sociální izolace v raném novověku.)

Markku Peltonen (The Duel in Early Modern England) hovorí o „vertikálnej“ a „horizontálnej“ cti. Vertikálna česť sa odvíjala od spoločenského postavenia a bola dôležitá vo vzťahu k osobám podriadeným. Horizontálna bola „právom na rešpekt medzi seberovnými“ a závisela na osobnej reputácii.

Česť bola predpokladom dobrých vzťahov so susedmi, podmienkou úspechu v práci, dobrý vydaj a manželstvo, či získanie úradu. Na nej stal sociálny status jednotlivca, ako v rámci jeho sociálnej skupiny, tak aj v rámci obce. Česť sa síce odvíjala od ekonomického a spoločenského postavenia (vrátane zamestnania, keďže niektoré boli považované za „nepočestné“), siahala však za ich rámec, mala samostatnú hodnotu. Množstvo zaznamenaných súdobých súdnych sporov svedčí o tom, že svoju česť boli rovnako pripravení brániť ctihodní mestskí remeselníci, sedliaci, či krčmári. Spory o česť medzi príslušníkmi urodzených vrstiev sa samozrejme neriešili na súdoch, ale duelmi.

Ak človek, ktorého česť bola napadnutá (či už sústavným „ohováraním“, alebo unáhlene vyslovenou urážkou) nežiadal dostatočne rázne satisfakciu a ospravedlnenie – v poslednej inštancii na súde, či v dueli – nebol považovaný za „zmierlivého“, ale za „zbabelca“ či „pokrytca“. Nikdy nešlo len o „osobný problém“. V rannonovovekej spoločnosti bol každý jednotlivec integrovaný do spoločenstiev – dedinskej komunity, cechu, šľachtického stavu... Útok na jeho osobnú česť bol preto aj útokom na česť kolektívnu. Pierre Bourdieu to popisuje slovami: „Zmysel pre česť je základom morálky, v ktorej jednotlivec potrebuje ostatných, aby existoval, pretože obraz, ktorý si vytvára sám o sebe, je neodlíšiteľný od obrazu, ktorého obraz získava od ostatných.“

Dôležité spoločenské miesto cti sa odráža aj v zákonoch a inštitúciách, ktoré vrchnosť zakladala od 16. storočia s cieľom zabezpečiť sociálny mier a pevne si monopolizovať výkon práva v tejto oblasti. Ohováranie a urážky boli zakázané a stíhané. V prípade, ak sa spor obmedzil na slovné napádanie a vyriešil sa na súde (odvolaním, ospravedlnením), boli tresty mierne, skôr symbolické. Ak však (u neurodzených vrstiev) prerástli do násilností, býval postup vrchnosti tvrdý. Ako však upozorňuje v citovanej knihe Dülmen, veľké množstvo zaznamenaných prípadov ukazuje, že snahy vrchnosti neboli veľmi úspešné a hlavným cieľom bolo skôr symbolicky potvrdiť svoj monopol na výkon práva, než podobné spôsoby riešenia sporov skutočne potlačiť.

(rd)

V druhej časti ukážeme na zachovaných popisoch historických duelov ich všeobecné pravidlá, špecifiká a zaujímavosti.

 

Použité zdroje:

Douglas W. Allen a Clyde G. Reed: The Duel of Honor: Screening For Unobservable Social Capital, in: American Law and Economics Review, Volume 8, Number 1, Pp. 81-115

Richard van Dülmen: Bezectní lidé. O katech, dÉvkách a mlynářích. Nepočestnost a sociální izolace v raném novověku

Quint (D) Duelling and civility in sixteenth-century Italy, I Tatti Studies, 7, 1998, 231-278

Markku A. O. Peltonen. The Duel in Early Modern England: Civility, Politeness and Honour. Cambridge University Press, 2003

Gary Spechko: Dueling - Noble Resistance to the Establishment of Absolutism in France. Society for Creative Anachronism, http://web.archive.org/web/20000527154802/http://www.crater.com/avacal/duel.html

Gary Spechko: Dueling: It's Form and Acceptance in Early Modern France. Society for Creative Anachronism, http://web.archive.org/web/20000409004621/www.crater.com/avacal/jpaper1.html

Gary Spechko: An examination of Francois Billacois's The Duel. Society for Creative Anachronism, http://web.archive.org/web/20000305051846/www.crater.com/avacal/jpaper2.html

J. Clements, Belinda Hertz: Duel of the Century. The Judicial Combat of Jarnac and Châtaigneraye - France, 1547. ARMA, http://www.thearma.org/essays/DOTC.htm

Ďalšie zdroje:

F. Bryson: The Sixteenth-century Italian duel, Chicago, 1938

C. Donati: A project of ‘expurgation’ by the Congregation of the Index; treatises on duelling, Church, censorship and culture in Early Modern Italy, Cambridge, 2001

A. Blok: Rams and Billy-goats; a key to the Mediterranean Code of Honour, Man, 16, 1980, pp.427-440

J. Ferraro: Honor and the marriage wars of late Renaissance Venice, Honour; Identity and ambiguity of an informal code in the Mediterranean: Acta Historiae, 8, 2000, 41-46

J. Walker: Honour and the culture of male Venetian nobles, 1500-1650, PhD diss., Cambridge, 1998

F. Bryson: The Point of Honour in 16th-century Italy, 1935

R. Bell: How to Do it: Guides to good living for Renaissance Italians, Chicago, 1999

R.C. Davis: The War of the Fists; Popular Culture and Public Violence in Renaissance Venice, Oxford UP, 1994

The European Nobilities in the Seventeenth and Eighteenth Centuries, London 1994, 2 vols.

F. Erspamer: La biblioteca di Don Ferrante: Duello e onore nella cultura del Cinquecento, Roma 1982

E. Musacchio, G. Monorchio: Il duello, Bologna 1985

V.G. Kiernan: The Duel in European History, Oxford 1988

Brian Sandberg: Blood and Violence in Early Modern France, Oxford University Press, USA (July 26, 2006)

Norman Bennetton: Social Significance of the Duel in Seventeenth Century French Drama. Baltimore: John Hopkins Press, 1931

Francois Billacois: The Duel: It's Rise and fall in Early Modern France. London: Yale University Press 1980

Vincentio Saviolo: Of Honor and Honorable Quarrels London: John Wolfe, 1594.

Lawrence Stone: The Crisis of the Aristocracy: 1558-1641 Oxford: Clarendon Press, 1965

Turner, C, Soper, T.: Methods and Practice of Elizabethan Swordplay. Carbondale: Southern Illinois University Press, 1990

W.L. Wiley: The Gentlemen of Renaissance France. Cambridge: Harvard University Press, 1954

Suvisiace clanky:

Duely – časť druhá

17 / 1 / 2012

Výsledky turnaja Havranov 2012
Ďalší turnaj je úspešne za nami. Víťazom gratulujeme, všetkým účastníkom ďakujeme. A tešíme sa na stretnutie o rok. [Zobraziť článok]

12 / 12 / 2011

Havraní turnaj 2012
Pozývame vás na tradičný turnaj Havranov, ktorý sa uskutoční 14.1. 2012. [Zobraziť článok]

5 / 9 / 2011

Nábor nových členov 2011
SHŠ Corvus Arma otvára v septembri, októbri a novembri nábor nových členov. [Zobraziť článok]